Život Prešova
online
online
Téma nekvalitného školstva nezohráva v kampani dostatočne významnú úlohu
01.03.2012 Bratislava
Bratislava 1. marca (TASR) - Napriek hrozbe, ktorú nekvalitné školstvo predstavuje pre slovenskú budúcnosť, táto téma v predvolebnom boji nezohráva dostatočne významnú úlohu. Tvrdí to manažérka sekcie školstva a vzdelávania Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Lucia Kleštincová.
"Politici sa sústreďujú na recyklovanie večnej kritiky nekvality, slabej výučby matematiky či nevyhovujúceho vybavenia škôl. Ani jedna strana doteraz nepomenovala konkrétne kroky, ako pristúpiť k skutočne systematickej reforme školstva," skonštatovala analytička inštitútu. Realitou slovenského vysokého školstva je podľa nej boom vysokých škôl, "titulománia", nezáujem o technické vzdelávanie a prevaha teórie nad praxou. Bez radikálnej zmeny vzdelávací systém nebude schopný produkovať kvalitných absolventov.
„Mechanizmus financovania musí začať diferencovať kvalitu vysokých škôl. Inak budeme svedkami pokračujúcej devalvácie hodnoty vysokoškolského diplomu na trhu práce, masového úniku talentov do zahraničia a nedostatku dobre uplatniteľných absolventov," povedala manažérka IHP s tým, že práve kvalitní absolventi by mali byť povestnou "šťukou v rybníku", ktorá sa vďaka čerstvým poznatkom, flexibilite a inovatívnosti stane ťahúňom rastu svojho zamestnávateľa a v konečnom dôsledku celej ekonomiky. Z verejných zdrojov by podľa Kleštincovej mali byť financovaní iba poskytovatelia kvalitného vzdelávania a výskumu v súlade s potrebami slovenskej ekonomiky.
Pri reforme školstva by mal štát definovať, aký výstup očakáva výmenou za zdroje, ktoré rezortu školstva poskytuje. „Je potrebné povedať, koľko absolventov rôznych typov a stupňov štúdia, v akej odborovej štruktúre a akej kvality Slovensko potrebuje na to, aby dokázalo naštartovať trvalo udržateľný rast a tvorbu nových pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou,“ domnieva sa analytička IHP vo svojej analýze krokov, ktoré by mal zrealizovať pri reforme nový minister.
Nutné je podľa nej pomenovať "krutú realitu", že objem finančných zdrojov v školskom systéme je konečný. Pokiaľ sa tak radikálne nenaštartuje čerpanie eurofondov, alebo nedôjde k jeho čiastočnému spoplatneniu, kvalita sa nezlepší.
Kleštincová upozorňuje, že na Slovensku neexistuje inštitúcia zodpovedná za monitoring a zlaďovanie ponuky trhu vzdelávania a dopytu na trhu práce. „Je potrebné začať zbierať spoľahlivé informácie o aktuálnom stave, ponúknuť prognózy, pomenovať možnosti a navrhnúť riešenia, ako sa dopracovať k želanému stavu."
Riešenie v boji o lepšie školstvo by sa malo podľa analýzy IHP hľadať v koordinácii ministerstva školstva, práce, financií a hospodárstva, ako aj komunikáciou so zástupcami zamestnávateľov. "Nedá sa predstierať, že pri daných zdrojoch je možné dosahovať naraz kvalitu aj kvantitu. Treba hľadať kompromis tak, aby počet, štruktúra a kvalita absolventov zodpovedali možnostiam a potrebám ekonomiky,“ dopĺňa Kleštincová.
"Politici sa sústreďujú na recyklovanie večnej kritiky nekvality, slabej výučby matematiky či nevyhovujúceho vybavenia škôl. Ani jedna strana doteraz nepomenovala konkrétne kroky, ako pristúpiť k skutočne systematickej reforme školstva," skonštatovala analytička inštitútu. Realitou slovenského vysokého školstva je podľa nej boom vysokých škôl, "titulománia", nezáujem o technické vzdelávanie a prevaha teórie nad praxou. Bez radikálnej zmeny vzdelávací systém nebude schopný produkovať kvalitných absolventov.
„Mechanizmus financovania musí začať diferencovať kvalitu vysokých škôl. Inak budeme svedkami pokračujúcej devalvácie hodnoty vysokoškolského diplomu na trhu práce, masového úniku talentov do zahraničia a nedostatku dobre uplatniteľných absolventov," povedala manažérka IHP s tým, že práve kvalitní absolventi by mali byť povestnou "šťukou v rybníku", ktorá sa vďaka čerstvým poznatkom, flexibilite a inovatívnosti stane ťahúňom rastu svojho zamestnávateľa a v konečnom dôsledku celej ekonomiky. Z verejných zdrojov by podľa Kleštincovej mali byť financovaní iba poskytovatelia kvalitného vzdelávania a výskumu v súlade s potrebami slovenskej ekonomiky.
Pri reforme školstva by mal štát definovať, aký výstup očakáva výmenou za zdroje, ktoré rezortu školstva poskytuje. „Je potrebné povedať, koľko absolventov rôznych typov a stupňov štúdia, v akej odborovej štruktúre a akej kvality Slovensko potrebuje na to, aby dokázalo naštartovať trvalo udržateľný rast a tvorbu nových pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou,“ domnieva sa analytička IHP vo svojej analýze krokov, ktoré by mal zrealizovať pri reforme nový minister.
Nutné je podľa nej pomenovať "krutú realitu", že objem finančných zdrojov v školskom systéme je konečný. Pokiaľ sa tak radikálne nenaštartuje čerpanie eurofondov, alebo nedôjde k jeho čiastočnému spoplatneniu, kvalita sa nezlepší.
Kleštincová upozorňuje, že na Slovensku neexistuje inštitúcia zodpovedná za monitoring a zlaďovanie ponuky trhu vzdelávania a dopytu na trhu práce. „Je potrebné začať zbierať spoľahlivé informácie o aktuálnom stave, ponúknuť prognózy, pomenovať možnosti a navrhnúť riešenia, ako sa dopracovať k želanému stavu."
Riešenie v boji o lepšie školstvo by sa malo podľa analýzy IHP hľadať v koordinácii ministerstva školstva, práce, financií a hospodárstva, ako aj komunikáciou so zástupcami zamestnávateľov. "Nedá sa predstierať, že pri daných zdrojoch je možné dosahovať naraz kvalitu aj kvantitu. Treba hľadať kompromis tak, aby počet, štruktúra a kvalita absolventov zodpovedali možnostiam a potrebám ekonomiky,“ dopĺňa Kleštincová.
0
www.ZIVOTPO.sk
